Febrilné kŕče

Čo sú vlastne febrilné kŕče?

Sú to kŕče vyskytujúce sa pri teplote nad 38°C z rôznych príčin, hlavne pri jej prudkom zvýšení (niekedy kolerujú aj s jej poklesom). Postihujú približne 2-5% detí, častejšie chlapcov ako dievčatá. Kŕče sa pozorujú najčastejšie v popoludňajších hodinách (17.00-20.00), kedy aj u zdravých ľudí môže byť ľahko zvýšená telesná teplota. Typická je sezónnosť ich výskytu v zimných a letných mesiacoch roka (január, august) v súvislosti s vyšším výskytom nákaz v tomto období. Vznikajú obvykle v prvý deň horúčkovitej infekcie, v 2/3 prípadov ako jej prvý prejav.

Febrilné kŕče nie sú epilepsia. Epilepsia je záchvat bez teploty, hlavne u starších detí a dospelých.

Čo sú kŕče?

Mechanizmus, ako kŕče vznikajú, nie je celkom objasnený. Deje sa to pre zvýšenú záchvatovú pohotovosť mozgu. Práve nezrelý detský mozog je náchylnejší "pohotovo" reagovať záchvatom na záťaž, ktorú predstavuje horúčka. Prudká zmena telesnej teploty spôsobuje dráždenie - „chorobnú“ aktivitu mozgu. Ten vydáva „abnormálne povely“, čo sa potom prejavuje v podobe svalových kŕčov.

Aké sú príčiny febrilných kŕčov?

Vyvolávateľom samotného záchvatu je horúčka z rôznych príčin - napríklad bakteriálne, vírusové, plesňové nákazy, parazity, nádorové a iné ochorenia, úrazy mozgu a iné.

Deti rodičov s febrilnými kŕčami sú vo väčšej miere ohrozené ich vznikom ako ostatné deti, čo poukazuje na možnú dedičnosť týchto kŕčov.

Aké sú príznaky febrilných kŕčov?

Klinický obraz febrilných kŕčov je pomerne typický. Keďže ich vyprovokuje najčastejšie prudký vzostup teploty, dostavia sa náhle, väčšinou v bdelom stave, ale môžu dieťa zobudiť aj zo spánku. Inokedy je dieťa pred záchvatom mrzuté, alebo naopak nekľudné, podráždené. Prítomné sú príznaky horúčky a základného ochorenia. Pri samotnom záchvate dieťa zrazu stuhne, svaly sa prudko stiahnu a následne uvoľnia. To sa niekoľkokrát zopakuje s následnými rytmickými zášklbmi tváre a končatín, takže dieťa pôsobí dojmom akoby sa triaslo alebo šklbalo. Záchvat je sprevádzaný poruchou vedomia, ktorá je spojená s neprítomným pohľadom, vyvrátením očí. Dieťa nereaguje na vonkajšie podnety, niekedy zmodrie, pomočí sa, inokedy je v záchvate ochabnuté, kŕče nemusia byť prítomné. V priebehu záchvatu dieťa netrpí a necíti bolesť. Po odznení záchvatu je dieťa spavé, unavené, na príhodu si nepamätá.

Vždy treba odlíšiť triašku pri vzostupe telesnej teploty a febrilný kolaps (krátkodobá, prechodná strata vedomia sprevádzajúca zvýšenie telesnej teploty)! Záchvat väčšinou trvá 10-15 minút, spontánne odznieva do 10-15 minút. 80-85% záchvatov trvá <10 minút a neopakuje sa v priebehu 24 hodín. Majú nekomplikovaný priebeh, preto sa nazývajú ako jednoduché febrilné záchvaty.

Naopak, komplikované febrilné záchvaty sú charakterizované dlhším trvaním (>10-15 minút), kŕče sú ohraničené na určitú časť tela alebo polovicu tela, záchvat sa môže objaviť viackrát počas choroby. Po záchvate dieťa prechodne môže mať poruchu hybnosti končatín, na EEG (záznam mozgovej aktivity) môže byť asymetrický nález. U týchto detí často býva pozitívna rodinná anamnéza febrilných kŕčov.

Môže sa to stať znovu?

3 z 10 detí (30-40% detí), ktoré už mali kŕče, môže mať znovu. Zvyčajne ich nespúšťa rovnaká teplota. Medzi rizikové faktory opakovania patrí: pozitívna rodinná anamnéza febrilných kŕčov u rodičov alebo súrodencov dieťaťa, výskyt v dojčenskom veku, komplexný, atypický charakter kŕčov a manifestácia už pri teplote 38°C.

Čo môžem urobiť, ak bude mať znovu kŕče?

Pri poskytovaní prvej pomoci dieťaťu s febrilným záchvatom je dôležité si uvedomiť, že samotný záchvat neohrozuje život dieťaťa, väčšinou trvá krátko a bez akéhokoľvek zásahu spontánne odznie. Preto nie sú namieste žiadne násilné manipulácie, prvú pomoc zameriame na zabránenie zraneniu dieťaťa. Treba zabezpečiť, aby dieťa nespadlo a neudrelo sa. Uložiť ho na mäkkú podušku, na stranu na bok: do takzvanej stabilizovanej polohy, aby sme udržali voľné dýchacie cesty: s hlavou otočenou na tú istú stranu, môže byť mierne znížená ako telo. Nesnažiť sa tlmiť kŕče násilným držaním, neudierať ho, ani ho netriasť, dať mu niečo do úst, aby sa dieťa nezadusilo. Dieťa ochladzovať, teplú miestnosť vyvetrať. Zapamätať si čas! Pre lekára je dôležité vedieť ako dlho záchvat trval, za akých okolností vznikol, presný popis kŕčov, ako sa správalo dieťa po záchvate.

Aké sú komplikácie febrilných kŕčov?

Veľmi vzácne deti, ktoré mali veľmi dlhotrvajúce kŕče (dlhšie ako pol hodinu), môžu mať nejaké následky (napríklad zmena správania). Pri záchvate dieťa sa môže zraniť, niekedy má dýchacie problémy, dusí sa pri zapadnutom jazyku alebo po vdýchnutí lieku či jedla do dýchacích ciest.

Malá skupina detí po febrilnom záchvate (0,5-7%) môže mať v budúcnosti epilepsiu. Medzi nepriaznivé faktory, ktoré by mohli zvýšiť riziko výskytu epilepsie sú: výskyt epilepsie v rodine, pozitívny neurologický nález ešte pred výskytom febrilného záchvatu, diagnóza detskej mozgovej obrny a mentálnej retardácie, výskyt záchvatu pred 4. mesiacom a po 5. roku života, komplikovaný alebo atypický febrilný záchvat.

Väčšina febrilných záchvatov ale nemá nepriaznivý vplyv na vývin mozgu a nevedie k postihnutiu pohybových ani intelektových schopností. Dieťa nepotrebuje žiadne obmedzenia v stravovaní, dennom režime, športových aktivitách. Treba ho chrániť pred horúčkovitými infekciami správnou výživou a životosprávou.

Dá sa predísť febrilným kŕčom?

Najlepšou prevenciou kŕčov z horúčky je správna liečba horúčky a všeobecné opatrenia. Medzi nimi patrí:

  • pokoj na posteli a voľný priedušný odev,
  • príjem tekutín - uprednostňuje sa čaj, neperlivá minerálka, prípadne riedené ovocné šťavy izbovej teploty,
  • fyzikálne metódy - umývanie hubou, zábaly, vlažná sprcha.

Liečba antipyretikami - lieky znižujúce horúčku - je indikovaná, ak telesná teplota prevyšuje 38°C. U detí sa predovšetkým odporúča podávanie paracetamolu a ibuprofenu. Dávkovanie týchto liekov je na informačnom letáčiku, ale presné dávkovanie podľa telesnej hmotnosti konzultujte lekárom!

Aká je liečba febrilných kŕčov?

Po prvom febrilnom záchvate dostanete od lekára liek: Diazepam Desitin do konečníka. Je liekom prvej voľby pri febrilných kŕčoch. Deťom do 3. rokov s hmotnosťou do 15 kg sa podáva v dávke 5 mg, ostatným deťom v dávke 10 mg. Tento liek by mal zastaviť kŕče do 10 minút.

Použitie Diazepamu: Otočíme uzáverom a odstránime ho. Pozor! Nestláčať obsah dávkovača! Celú dĺžku špičky dávkovača zavedieme do konečníka (ako teplomer) špičkou smerom nadol (45°-ový uhol). Silným tlakom palca a ukazováka vyprázdnime obsah dávkovača. Takto vyprázdnený dávkovač pod stálym ďalším tlakom pomaly vytiahneme (prevencia spätného vsiaknutia a vytekania roztoku).

Je iná liečba potrebná?

Ďalšiu liečbu určí vždy lekár. Pravidelné podávanie Diazepam tabletiek s antipyretikami už pri teplote 37-38°C má význam iba u rizikových detí. Po viac ako 3 opakovaných febrilných záchvatoch je vhodné trvalé podávanie antikonvulzív - lieky proti kŕčom (dávky sú nižšie ako pri liečbe epilepsie). Na prvom mieste v menežmente febrilných kŕčov naďalej zostáva adekvátna edukácia rodičov a zdravotníckej verejnosti a správna aplikácia tuby Diazepamu slúžiacej ako prvá pomoc.

Kedy treba vyhľadať lekára?

V každom prípade zavolajte alebo vyhľadajte lekára! Dieťa s febrilným záchvatom potrebuje komplexné vyšetrenie vrátane neurologického vyšetrenia (odborník na ochorenia nervového systému).