Hnačky

Čo je hnačka?

Podľa literatúry hnačku definujeme ako zmenu frekvencie a  konzistencie stolice. Ide o časté vyprázdňovanie riedkej, kašovitej alebo vodnatej stolice viac ako 5x denne u detí, 3x u dospelých, s objemom vyšším ako 150-200 g denne a s obsahom vody viac ako 80%.

Aké sú príčiny hnačky?

Najčastejšie je hnačka spôsobená choroboplodnými mikroorganizmami - vírusmi (napríklad rota- a adenovírusy - takzvané letné hnačky), baktériami (napríklad salmonelóza), parazitmi, plesňami - takzvané infekčné hnačky.

Príčinou môže byť aj skazená potrava alebo nevyvážený pomer jednotlivých zložiek stravy - takzvané neinfekčné hnačky. Hnačka býva prítomná aj pri ochoreniach čreva a pri užívani niektorých liekov (napríklad antibiotík), ale môže mať pôvod aj v alergii (napríklad na bielkoviny kravského mlieka).

Aké sú príznaky hnačkovitých ochorení?

Príznaky hnačky závisia od stupňa poškodenia črevnej sliznice. Ide o zápalové zmeny v tenkom a hrubom čreve. Pri hnačke preto dochádza k presunu vody a elektrolytov do čreva a  k ich stratám (dehydratácii) vo forme stolice.

Stolice sú riedke, kašovité, niekedy s prímesou krvi, hlienu. Často bývajú aj bolesti brucha, vracanie, horúčka, brucho môže byť plynaté. Je dôležité sledovať množstvo, farbu, konzistenciu stolice, ako aj prímesi - presné informácie lekárovi umožňujú rýchlejšiu diagnostiku ochorenia. Pri hnačkách treba sledovať aj stupeň vlhkosti slizníc v ústnej dutine, príjem tekutín, hmotnosť, známky dehydratácie na koži (znížené napätie kože - kožná riasa vytvorená pomocou prstov sa pomalšie vráti do pôvodnej polohy). U novorodencov a dojčiat môžu byť vpadnuté oči (takzvané halované oči) a mäkká časť vpredu na hlave (veľká fontanela). Dieťatko málo alebo vôbec nemočí. Dieťa musí močiť 4 až 6x za deň.  

Ako sa lieči hnačka?

Pre liečbu hnačky je potrebné posúdiť závažnosť hnačky, celkový stav dieťaťa a klinický odhad strát vody a solí - elektrolytov. Pri stratách hmotnosti menších ako 5% pri akútnej hnačke, ale pri dobrom príjme tekutín ústami, môžeme stav zvládnuť aj ambulantne. Ak je strata hmotnosti väčšia ako 5% a dieťa neprijíma tekutiny ústami, je nutná hospitalizácia a následná infúzna liečba.

Pri liečbe ľahšieho priebehu hnačiek zvyčajne postačí rehydratácia (dostatočné zavodnenie organizmu) a diéta. Pri stredne ťažkom priebehu doplňujeme liečbu nešpecifickými protihnačkovými liekmi (napríklad čierne uhlie, probiotiká). Antibiotiká sú potrebné len v ťažkých prípadoch, ktoré posúdi lekár.

Základom liečby je teda rehydratácia a realimentácia.

Rehydratácia - dostatočné zavodnenie organizmu je prvoradá pri liečbe všetkých typov hnačiek.

Dieťaťu je potrebné dodať tak bežnú dennú potrebu tekutín (dojčatá l20-140 ml/kg hmotnosti za 24 hodín, batoľatá 100-120 ml/kg, s vekom klesá) ako aj straty tekutín spôsobené ochorením. Najvhodnejší je rehydratačný roztok s obsahom solí a glukózy - takzvaný WHO roztok: pripravuje sa v lekárni, je ho možné dostať aj pod názvom Kulíšek, Humana Elektrolyt, ale možno ho vyrobiť aj doma - do 7 dcl vyprchanej minerálky (napríklad Slatina, Budišská, Santovka) dáme 3 kocky cukru. Môžeme podávať aj chladnejšiu neperlivú minerálnu vodu alebo slabý čierny čaj alebo iný nearomatizovaný - horký alebo málo sladený (k sladeniu sa doporučuje Glukopur - hroznový cukor alebo malé množstvo cukru, inak sa hnačka môže zhoršiť), prípadne riedené džúsy v  dostatočnom množstve. Tekutiny podávame v malých množstvách (prípadne po lyžičkách) a častejšie. Chorého povzbudzujeme k príjmu tekutín po malých dávkach aj vtedy, keď vracia - vracanie totiž môže po doplnení objemu tekutín ustúpiť.

Nevhodné sú ovocné a zeleninové šťavy, perlivé vody, Coca-Cola, Pepsi-Cola, džúsy, káva a alkohol.

Realimentácia - je dostatočný a včasný prívod živín. V čase ochorenia nevsúvame do jedálnička dieťaťa nové druhy potravín, iba tie, ktoré sme už predtým mali vyskúšané! Diéta záleží od veku:

Dojčatá 0-6 mesačné: Ak sú plne dojčené, dojčenie neprerušujeme, ale doplňujeme, prípadne vsúvame medzi dojčením rehydratačný roztok po lyžičkách, ryžový odvar (mrkvový odvar v tomto vekovom období nie je vhodný pre možný zvýšený obsah dusičnanov v mrkve) alebo dojčenskú vodu. Niektorí odborníci odporúčajú prechodne vynechať dojčenie a podávať lyžičkou náhradné tekutiny. Dojčiaca matka v každom prípade drží diétu!

Ako uvaríme mrkvový a ryžový odvar?

Mrkvový odvar: 500 g umytej a očistenej mrkvy uvaríme v litri vody so štipkou soli do mäkka. Dolievame vodu do výšky hladiny na začiatku varenia. Po uvarení mrkvu aj s vodou, v ktorej sa varila, dôkladne rozmixujeme.

Ryžový odvar: 25 g umytej bielej (lúpanej) ryže uvaríme v litri vody do mäkka. Rozmixujeme a doplníme prevarenou vodou do celkového objemu 0,5 l (ak chýba).

U nedojčeného dieťaťa: Podľa stavu dieťaťa možno urobiť mliečnu pauzu, aj na l2-24 hodín (prerušíme podávanie sušeného dojčenského mlieka), a podávame náhradné tekutiny - rehydratačný roztok, dojčenská voda - po lyžičkách. Po tomto čase možno opäť podávať pôvodné mlieko, ale zriedené prevarenou vodou v pomere 1:1, prípadne 1:2. V priebehu 2-3 dní postupne prejdeme na pôvodnú koncentráciu dojčenského mlieka. Diétu možno doplniť ryžovým odvarom, prípadne ním zarábame mlieko.

Rozpis diéty:

  • l. deň - dieťa pije iba čistý ryžový odvar, nesladený slabší čierny čaj,

  • 2. deň - dieťa pije svoje umelé mlieko zmiešané s ryžovým odvarom tak, že každá dávka obsahuje l/4 umelého mlieka a ¾ ryžového odvaru,

  • 3. deň - zmeníme pomer, umelé mlieko tvorí l/3 dávky a 2/3 dávky tvorí ryžový odvar,

  • 4. deň - dávka obsahuje l/2 umelého mlieka a l/2 ryžového odvaru,

  • 5. deň - dávka obsahuje 2/3 umelého mlieka a l/3 ryžového odvaru,

  • 6. deň - dávka obsahuje ¾ umelého mlieka a l/4 ryžového odvaru.

    Podľa iných podávame mlieko zriedené vodou v pomere 1:1, prípadne 1:2. U nedojčených detí podávanie dietetického bezlaktózového mlieka nepatrí do základnej liečby, používa sa iba na odporúčanie lekára!

    Staršie deti: Zavedieme diétnu stravu, vylúčime mlieko a mliečne výrobky. Uprednostňujeme varené zemiaky, varenú ryžu, ryžový a mrkvový odvar, dusenú, varenú mrkvu, s pridávaním chudého bieleho mäsa mletého alebo vareného (kuracieho, králičieho, teľacieho, morčacieho, hovädzieho, prípadne ryby), zeleninové, ryžové, mrkvové, vločkové polievky, zemiakovú, ryžovú, krupicovú kašu, ovocie - banány, jemne nastrúhané jablká, bez šupky. Po 7. mesiaci piškóty, suchšie slané pečivo, sucháre, ryžové chlebíčky, soletky - len slané, bez zrniečok. Smotanu a šľahačku, potraviny nafukujúce, korenené, s vysokým obsahom tuku a cukru, konzervy, klobásy, údené jedlá, párky a praženicu zo stravy vynecháme. Stravu po zlepšení stavu možno obohatiť o zakvasené nízkotučné mliečne prípravky - biely nízkotučný jogurt s probiotickou - so živou mliečnou kultúrou. Jedlo podávame častejšie, ale v menších dávkach. Prevádzanie dieťaťa na obvyklú stravu robíme pomaly, podľa charakteru a úpravy stolice. Nenúťte dieťa do jedla, ale nenechávajte ho ani hladovať! Po ústupe hnačky podávajte diétnu stravu ešte 2-3 dní, postupne zvyšujte v strave obsah ovocia a zeleniny, celozrnných výrobkov.

    Aké sú komplikácie hnačky?

    Hnačka, dehydratácia môžu zapríčiniť zmeny hladín solí - elektrolytov v tele, čo môže viesť ku kŕčom alebo poruchám srdcového rytmu.

    Ako predchádzať hnačke?

    Je veľmi dôležitá bezpečnosť prípravy stravy a manipulácie s potravinami. Preto si vždy dôkladne a opakovane umývajte ruky! Dobré je použiť jednorázové papierové utierky na ruky. Nástroje pri varení vždy dôkladne poumývajme, aby sme zabránili styku medzi surovými a  uvarenými potravinami.

    Potraviny treba dôsledne tepelne spracovať. Hotové, už spracované jedlo treba tiež správne skladovať v suchu a chlade v uzavretých nádobách (pozor na muchy a hmyz).

    Na prípravu umelej výživy používajte prevarenú alebo dojčenskú vodu. Otvorenú škatuľu s umelým mliekom treba uložiť podľa návodu na suché miesto. Umelé mlieko neprehrievajte, na každú dávku ho pripravte čerstvé.

    Potraviny kupujte vždy čerstvé, kvalitné a  radšej v menšom množstve. Ovocie a zeleninu treba poriadne umyť pod tečúcou vodou, aby sme odstránili nielen hlinu, ale i postrekové chemikálie.

    Zásadne nepite vodu z neznámeho prameňa alebo zo studničky!  

    V prípade dokázanej infekčnej hnačky dieťa treba izolovať, dbajte na zvýšenú osobnú hygienu ako aj na hygienu ostatných rodinných príslušníkov.

    Kedy treba vyhľadať lekára?

    • známky dehydratácie - nedostatočného zavodnenia u dieťaťa mladšieho ako 1 rok,
    • nedostatočné zavodnenie tela za predpokladu, že dieťa nebude schopné príjmu tekutín ústami,
    • pri dlhotrvajúcom nechutenstve či vracaní dieťaťa, malom príjme alebo úbytku na hmotnosti, či poklese močenia,
    • chýbanie sĺz pri plači,
    • vpadnuté oči (takzvané halované oči), u novorodencov a dojčiat aj mäkká časť vpredu na hlave (veľká fontanela),
    • zvýšená únava, dráždivosť, zmeny správania.