Horúčka

Čo je vlastne horúčka?

Horúčka je teplota vyššia ako normálna telesná teplota. Normálna telesná teplota sa pohybuje v rozmedzí 36-37°C. Od 37-38°C hovoríme o zvýšenej teplote, nad 38°C o horúčke. Pri vyššej teplote sa zvyšuje aktivita mnohých buniek a procesov imunitného systému. Tým sa zvýši celková obranyschopnosť tela, a súčasne sa zhoršujú podmienky pre rast a rozmnožovanie choroboplodných zárodkov. Horúčku treba odlíšiť od takzvanej hypertermie. Je to prehriatie tela nad 42°C podmienené zväčša vonkajšími faktormi (napríklad pobyt v horúcom prostredí).

Aké sú príčiny horúčky?

Príčiny sú rozmanité: bakteriálne, vírusové, plesňové nákazy, parazity, úrazy mozgu, očkovanie, ochorenia imunitného systému, prerezávanie zubov, nádorové a iné choroby. Horúčka pri niektorých vážnych stavoch môže aj chýbať (napríklad u novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou alebo pri ťažkej podvýžive).

Aké sú príznaky horúčky?

Dieťa pri horúčke môže byť rozpálené, mrzuté, malátne, nekľudné. Niekedy spavé, inokedy trpí nespavosťou, nechutenstvom a bolesťami hlavy. Pri vysokej horúčke môže mať halucinácie, nepoznáva okolie. Horúčka sa môže prejaviť aj triaškou (teplota vtedy stúpa, končatiny sú bledé a studené), stratou tekutín pri nadmernom potení alebo nedostatočnom pití, zrýchlenou akciou srdca.

Ako treba správne odmerať telesnú teplotu?

Najčastejšie sa u nás používajú digitálne alebo elektronické teplomery (dávajte pozor na funkčnosť bateriek!). Možno nimi merať teplotu v ústach, konečníku, podpazuší, uchu alebo priamo na povrchu kože - najčastejšie na čele. Dieťa pri meraní teploty nenechávame bez dozoru, nemeriame im teplotu bezprostredne po kúpeli alebo sprche.  

U dojčiat a menších detí je najvhodnejším spôsobom meranie telesnej teploty v konečníku. Nožičky dieťatka zdviháme opatrne, netlačíme na bruško, aby sme nevyvolali vracanie. Hrot teplomera po natretí lubrikantom jemne zavedieme do konečníka do hĺbky cca 3 cm pod uhlom 30° (zdola). Ak pocítime odpor, ďalej nepokračujeme. Pri meraní teploty okrem novorodencov v konečníku vždy odpočítame 0,5-0,6°C (aj pri meraní telesnej teploty v ostatných dutinách tela).

U starších detí, ktoré dokážu spolupracovať pri meraní teploty, je najvhodnejším meranie teploty pod pazuchou. Teplomer priložíme priamo na kožu v podpazuší približne 3-5 minút. Ruku dieťaťa preložíme cez hrudník, aby bol teplomer fixovaný. Ak je podpazušie vlhké od potu, musíme ho osušiť a meranie zopakujeme. Dozrieme na to, aby teplomer nebol v kontakte s odevom.

Menej často sa používa meranie teploty v ústnej dutine. Hrot teplomera v tomto prípade položíme pod jazyk a prikážeme dieťaťu, aby zatvorilo ústa a nerozprávalo, ani nehrýzlo. Ak dieťa kašle, kýcha, má upchatý nos a dýcha ústami, meranie v ústach nie je vhodné. Dieťa nesmie mať v ústach žiadne jedlo, cukrík, žuvačku. Meranie telesnej teploty v dutine ústnej je nepresné, lebo je ovplyvnené teplotou požitej stravy a  rýchlosťou dýchania.

Rovnako nespoľahlivé je i meranie kožnej teploty kvôli menlivému prekrveniu kože pri horúčke.

Ako sa lieči horúčka?

Cieľom liečby je zlepšenie celkového stavu dieťaťa, nie dosiahnutie normálnej teploty. Horúčku treba iba zmierniť a predchádzať jej komplikáciám! Nebezpečná nie je samotná teplota, ale skôr jej výška, doba trvania a vlastné ochorenie!

Telesnú teplotu pod 38-38,5°C spravidla netreba znižovať. Je to optimálna teplota pre priebeh obranných reakcií v tele!

Z liekov sa pri liečbe horúčky u detí používa hlavne paracetamol a ibuprofen vo forme sirupov, čapíkov a tabliet. U detí do 3 rokov doporučujeme podať liek v tekutej forme, obľúbené sú sirupy s ovocnou príchuťou. Pri vracaní, intolerancii lieku alebo bolestiach brucha sa liečivo aplikuje vo forme čapíkov zavedených do konečníka dieťaťa, okrem toho v tejto forme účinkujú aj rýchlejšie. Čapíky by sa nemali používať pri hnačkách a chorobách konečníka alebo jeho okolia (fisúry, ekzém).

Tieto antipyretiká - lieky znižujúce horúčku sú účinné len za predpokladu dostatočného zavodnenia organizmu, ináč sa môžu v organizme hromadiť, spôsobiť otravu i iné nežiadúce účinky.

Lieky na báze paracetamolu podávame deťom v jednorázovej dávke 10-15 mg/ kg telesnej hmotnosti (sirup: 0,42-0,62 ml/kg - to je: hmotnosť dieťaťa v kg/2 - teda 10 kg dieťa dostane 5 ml sirupu) v 4-6-8 hodinových intervaloch, maximálne však 5x denne. Maximálna denná dávka je 50 mg/kg/deň. Paracetamol má rýchlejší nástup účinku ako ibuprofen.

Podanie ibuprofenu je limitované vekom 3-6 mesiacov alebo hmotnosťou 6-7 kg. Podáva sa v jednorázovej dávke 5-10 mg/kg telesnej hmotnosti - priemerne 7 mg (sirup: 0,25-0,5 ml/kg, to je: hmotnosť dieťaťa v kg/ 4 - kg/2 - teda 10 kg dieťa dostane 2,5-5 ml sirupu) v 6-8 hodinových intervaloch. Maximálna denná dávka je 40 mg/kg/deň. Účinok ibuprofenu je v porovnaní s paracetamolom dlhší.

Paracetamol a ibuprofen sú pomerne bezpečné lieky. Predávkovanie paracetamolu však môže viesť aj k vážnemu poškodeniu pečene. Ibuprofen pri predávkovaní môže byť príčinou zápalu žalúdka, poruchy krvotvorby a zrážanlivosti krvi, málokedy poškodenia obličiek. Preto u detí s ochorením pečene odporúčame pri horúčke ibuprofen, naopak u detí s ochorením žalúdka alebo obličiek paracetamol.    

Kyselina acetylsalicylová (Acylpyrin, Aspirin) sa pri horúčke detí do l2 rokov nepoužíva z obavy vzniku takzvaného Reyovho syndrómu (porucha vedomia a poškodenie pečene). Odporúčaná dávka je 10-15 mg/kg každé 4 hodiny. Maximálna denná dávka 60–80 mg/kg/deň.

Známe sú aj homeopatické lieky na horúčku: napríklad Viburcol čípok (do 6. mesiacov 2x1, potom 2-3x1 čípok, pri akútnych stavoch aj každú hodinu). Pri závažnej horúčke však nie sú liekom prvej voľby.

Iné lieky proti horúčke je možné podávať iba na odporúčanie lekára!

Časové intervaly podávania liekov neskracujeme, aby sme dieťa nepredávkovali. Striedanie paracetamolu s ibuprofenom v 3 hodinových intervaloch je možné iba po konzultácii lekára!

Aké sú ďalšie možnosti liečby horúčky?

Sú to fyzikálne metódy chladenia organizmu: kúpele, sprchovanie, zábaly. Účinnosť týchto metód podporuje súčasné podanie lieku proti horúčke!

Umývanie hubou alebo špongiou - vaňu naplníme s mierne teplou vodou do výšky vody 3-5 cm. Dieťa posadíme do vody a pomocou špongie alebo froté uteráčika nanášame malé množstvo vody na trup a ruky dieťaťa. Nezabudnite vodu obmieňať, pretože sa postupne ochladzuje. Najvyššia účinnosť metódy je dokázaná v priebehu prvých 30 minút.

Sprchovanie vlažnou vodou môže byť tiež užitočné. Nepoužívajme vodu studenú, pretože môže vyvolať triašku a teplota sa ešte viac zvýši.

Postup pri zábaloch: vhodnú tkaninu (uterák, plienka, plachta) namočíme do teplej vody (22°C), dobre vyžmýkame a obtočíme okolo trupu (hrudník, brucho, slabiny), prípadne končatín. U detí s chorým srdiečkom zábaly dávame len na tretinu tela! Potom dieťa zabalíme do tenkej, suchej prikrývky, aby bol dobrý odvod sálajúceho tepla. Zábal vymieňame po 10 minútach. Ak po 3 zábaloch teplota neklesá, ďalší už neaplikujte! V súčasnosti sa od stresujúcich zábalov upúšťa.

Horeuvedené metódy neodporúčame pri horúčke nad 41°C, pri studených a mramorovaných končatinách a niektorých kožných chorobách.

Čo ešte treba robiť pri horúčke?

Dbajte na dostatočný prísun tekutín! Podávajte slabý čaj (skôr vlažný ako teplý), neperlivú minerálku, prípadne riedený džús v malých množstvách, ale často.

Netrápte sa, ak dieťa nechce jesť! Je to prirodzená reakcia tela na chorobu. Ak sa dá, je dôležité zabezpečiť dostatočný príjem energie, prednostne vo forme cukrov.

Dieťa počas horúčky obliekame do bavlneného, ľahkého odevu. Viac vrstiev oblečenia bráni dostatočnému ochladzovaniu organizmu.

Potenie alebo aplikácia zemiakov na nohu nie je vhodné na zníženie teploty!

Dieťa s horúčkou nemusíme za každú cenu držať v posteli, nemalo by sa však zvýšene namáhať.

Teplota prostredia má byť okolo 22°C, vhodné je časté vetranie.

Telesnú teplotu pri jej zvýšení pravidelne sledujeme!

Dieťa s horúčkou nepatrí do kolektívu, vyžaduje trvalý dohľad! Ak má dieťa v súvislosti s horúčkou infekčné ochorenie (ovčie kiahne, ružienka...), izolujeme ho od iných detí.  

Aké sú komplikácie horúčky?

  • dehydratácia - strata tekutín pri nadmernom potení alebo nedostatočnom pití,
  • febrilný kolaps - krátkodobá, prechodná strata vedomia sprevádzajúca zvýšenie telesnej teploty,
  • poruchy vedomia,
  • kŕče z horúčky.

Kedy treba vyhľadať lekára?

  • telesná teplota nad 38,5°C, ktorá napriek liečbe trvá 3 dni alebo nereaguje na lieky u detí nad 1 rok, u novorodencov a dojčiat menej ako 1 deň (aj mierne zvýšenie telesnej teploty môže byť prejavom vážnej choroby!),
  • kŕče z horúčky - takzvané febrilné kŕče,
  • spavosť alebo dráždivosť dieťaťa pri horúčke,
  • nekontrolovateľný a neutíchajúci plač,
  • výsev vyrážky, zakrvácanie do kože,
  • silná bolesť hlavy, stuhnutosť šije (nemožnosť predkloniť hlavu a dotknúť sa bradou hrudníka),
  • svetloplachosť,
  • poruchy dýchania,
  • vracanie a hnačky s teplotami, keď nie je možné dostatočné zavodnenie dieťaťa,
  • bolesť ucha (dieťa si chytá za uško, je nepokojné),
  • ťažkosti pri močení (bolesť, pálenie, zmeny farby moču).